Nevidiaci hudobníci čítajú notový zápis pomocou Braillovho notopisu – systému, ktorý umožňuje zapisovať a čítať hudbu hmatom.
Vďaka nemu môžu študovať skladby, analyzovať ich štruktúru a pripravovať sa na interpretáciu podobne ako vidiaci hudobníci. Spôsob práce s notovým zápisom je však odlišný.
Nevidiaci hudobník si musí skladbu najskôr prečítať, analyzovať a zapamätať a až potom ju môže preniesť na hudobný nástroj.
Ako nevidiaci klavirista som sa s Braillovým notopisom stretol už v detstve. Postupne sa stal prirodzenou súčasťou môjho hudobného vzdelávania a dnes sa venujem aj jeho výučbe.
Čo je Braillov notopis?
Braillov notopis je systém zapisovania hudby pomocou Braillovho písma. Využíva kombinácie bodov usporiadaných v tzv. braillovej bunke.
Základná braillovská bunka pozostáva zo šiestich bodov usporiadaných do dvoch stĺpcov a troch riadkov. Rôzne kombinácie týchto bodov môžu predstavovať písmená, čísla a v hudobnom zápise jednotlivé noty či hudobné symboly.
Braillovo písmo vytvoril v 19. storočí Francúz Louis Braille, ktorý bol sám nevidiaci a venoval sa aj hudbe. Systém sa postupne začal využívať nielen na čítanie a zápis textu, ale aj na zapisovanie hudby.
Na rozdiel od klasického notového zápisu, ktorý využíva notové osnovy a má výraznú priestorovú štruktúru, sa Braillov notopis číta lineárne – znak za znakom a riadok po riadku.
Ako sa zapisuje klavírna hudba?
Pri klavírnej hudbe je potrebné zaznamenať party pre pravú aj ľavú ruku.
Jedným zo spôsobov je zapísať najskôr takt pre pravú ruku, potom oddeľovací znak a následne ten istý takt pre ľavú ruku. Po ňom nasleduje znak označujúci koniec taktu.
V novších zápisoch sa možno stretnúť aj s iným spôsobom. Hudba môže byť rozdelená do väčších úsekov označených napríklad číslom. Pod označením pre pravú ruku sa zapíše niekoľko taktov za sebou a následne pod označením pre ľavú ruku rovnaký počet taktov.
Nevidiaci klavirista si tak môže postupne naštudovať zápis oboch rúk a následne ich pri hre spojiť.
Základné princípy Braillovho notopisu
Na prvý pohľad môže Braillov notopis pôsobiť zložito, v skutočnosti však má svoju logickú a systematickú štruktúru.
Základné notové znaky vychádzajú z bodových kombinácií, ktoré sa používajú aj pre písmená abecedy. V hudobnom kontexte však nepredstavujú písmená, ale konkrétne tóny spolu s ich rytmickými hodnotami.
Keďže hudobný zápis obsahuje veľké množstvo informácií, využívajú sa ďalšie kombinácie bodov alebo viacero braillovských znakov za sebou. Takýmto spôsobom možno zapisovať rytmické skupiny, prstoklady, artikuláciu, dynamiku a množstvo ďalších hudobných označení.
Pre lepšiu predstavu uvádzam niekoľko základných príkladov. Notové znaky sú v Braillovom notopise usporiadané podľa rytmických hodnôt:
- celé noty – znaky y, z, ý, ⠿ (plný šesťbod), ŕ, ž, ô,
- polové noty – znaky n, o, p, q, r, s, t,
- štvrťové noty – znaky ď, š, ň, ch, ť, ó, w,
- osminové noty – znaky d, e, f, g, h, i, j.
Tieto základné notové znaky predstavujú tóny v rozsahu od C po H a zároveň určujú ich rytmickú hodnotu. Konkrétna oktávová poloha sa určuje pomocou oktávového označenia, ktoré sa podľa potreby zapisuje pred notu.
Ak ide o zvýšený alebo znížený tón, pred samotný znak tónu sa zapisuje ďalší znak označujúci krížik alebo béčko.
Napríklad znak „ď“ môže predstavovať štvrťovú notu C. To, v ktorej oktáve sa tón C nachádza, vyplýva z oktávového označenia a pravidiel Braillovho notopisu.
Prečo je Braillov notopis dôležitý?
Nie všetko sa dá spoľahlivo naučiť iba podľa sluchu.
Pri jednoduchších skladbách môže byť sluch veľkou pomocou. Pri náročnejších dielach však hudobník potrebuje presne poznať množstvo informácií, napríklad:
- rytmus,
- harmonickú a formovú štruktúru,
- vedenie a rozdelenie jednotlivých hlasov,
- prstoklad,
- dynamiku,
- artikuláciu,
- ďalšie interpretačné pokyny.
Nie všetky tieto informácie možno jednoznačne určiť iba z nahrávky. Braillov notopis preto umožňuje systematickejšie a presnejšie štúdium hudobného diela.
Zároveň dáva nevidiacemu hudobníkovi väčšiu mieru samostatnosti. Pri novej skladbe nemusí byť odkázaný iba na nahrávku alebo na inú osobu, ktorá by mu klasický notový zápis vysvetľovala.
Ako nevidiaci klavirista študuje skladbu?
Toto je jedna z oblastí, v ktorých sa práca s Braillovým notopisom výrazne odlišuje od čítania klasických nôt.
Vidiaci klavirista môže mať noty položené pred sebou a počas hry ich sledovať. Nevidiaci klavirista potrebuje prsty na čítanie Braillovho notopisu a zároveň ich potrebuje na hru na nástroji. Hudobný zápis je preto potrebné najskôr prečítať a zapamätať si ho.
Ja pri štúdiu skladieb pracujem najmä po menších úsekoch. Najskôr si určitú časť prečítam v Braillovom notopise, analyzujem ju a zapamätám si potrebné informácie. Až následne ich prenesiem na klavír.
Pri náročnejších skladbách je potrebné postupne spracovať jednotlivé hlasy a obe ruky a až potom ich spájať do výsledného celku.
Práca s Braillovým notopisom je preto úzko prepojená aj s hudobnou pamäťou, koncentráciou a vnútornou predstavou hudby.
Ako sa učí Braillov notopis?
Výučba prebieha postupne.
Študent sa najskôr oboznamuje so základnými notovými znakmi a učí sa vnímať tón a jeho rytmickú hodnotu ako jeden celok. Následne si osvojuje oktávové označenia a postupne ďalšie hudobné značky.
Dôležité pritom nie je iba mechanické zapamätanie jednotlivých znakov, ale najmä pochopenie logiky celého systému.
Postupne sa jednotlivé znaky začínajú spájať do väčších hudobných celkov a študent začína Braillov notopis vnímať ako súvislý hudobný „text“.
Pravidelným precvičovaním sa rozvíja:
- orientácia v notovom zápise,
- hudobná pamäť,
- koncentrácia,
- vnútorné počutie,
- systematickosť pri štúdiu hudby.
Metódy precvičovania Braillovho notopisu
Pri výučbe možno využívať rôzne praktické cvičenia. Jednou z metód, ktoré používam, sú aj slovné a hudobné hry prepájajúce znalosť Braillovho písma s hudobným zápisom.
Zo slova vytvoriť noty
Učiteľ povie žiakovi jednoduché slovo, napríklad „žena“, a žiak určuje význam jednotlivých znakov v Braillovom notopise.
Napríklad:
- ž = celá nota A,
- e = osminová nota D,
- n = polová nota C,
- a = znak používaný pri označení prstokladu pre palec.
Žiak tak postupne „preloží“ jednotlivé písmená slova do hudobných znakov. Týmto spôsobom si precvičuje orientáciu v jednotlivých bodových kombináciách a zároveň si upevňuje ich hudobný význam.
Z nôt vytvoriť slovo
Rovnaká hra môže fungovať aj opačne.
Učiteľ nadiktuje žiakovi jednotlivé noty s príslušnými rytmickými hodnotami a žiak podľa braillovských znakov zisťuje, ktoré písmená im zodpovedajú. Z jednotlivých písmen následne poskladá slovo.
Takéto cvičenie pomáha prepájať Braillovo písmo s Braillovým notopisom a upevňuje schopnosť rýchlejšie rozpoznávať jednotlivé znaky.
Hudobný diktát
Ďalšou možnosťou je hudobný diktát. Učiteľ nadiktuje sériu tónov alebo notových znakov a žiak ich zapíše v Braillovom notopise.
Cvičenie možno využiť aj opačným spôsobom – zo zapísaných znakov môže študent určovať ich význam alebo hľadať súvislosti s Braillovým písmom.
Takéto úlohy pomáhajú rozvíjať presnosť, pamäť a istotu pri čítaní i zápise.
Tréning hmatu
Dôležitú úlohu pri čítaní Braillovho písma aj notopisu zohráva citlivosť hmatu.
Tá sa rozvíja postupne a predovšetkým pravidelným čítaním. Čím viac človek s Braillovým písmom pracuje, tým istejšie dokáže rozpoznávať jednotlivé bodové kombinácie a orientovať sa v texte či hudobnom zápise.
Pri hudobníkovi je táto istota obzvlášť dôležitá. Postupne sa totiž môže menej sústrediť na samotné rozpoznávanie bodov a viac na hudobný význam toho, čo číta.
Pomôcky pri učení Braillovho notopisu
Pri výučbe Braillovho notopisu možno využívať tradičné aj moderné pomôcky.
Medzi tradičné patrí braillovský písací stroj, pomocou ktorého možno zapisovať jednotlivé znaky, hudobné úryvky aj cvičenia.
V súčasnosti sa využívajú aj braillovské displeje, ktoré umožňujú čítať digitálny obsah prostredníctvom hmatových braillovských buniek.
K dispozícii sú tiež špecializované učebnice a metodické materiály. Zaujímavým príkladom sú publikácie Jiřího Jelínka.
Notopis pro nevidomé je učebnica Braillovho notopisu, pomocou ktorej sa môže nevidiaci žiak postupne oboznamovať s jednotlivými hudobnými znakmi a pravidlami ich používania. Slúži teda priamo na učenie sa Braillovho notopisu a môže byť užitočná aj pri samostatnom štúdiu.
Druhou publikáciou je Notopis v reliéfu. Tá má odlišný účel – umožňuje nevidiacim oboznámiť sa aj s klasickým notovým zápisom, ktorý používajú vidiaci hudobníci a učitelia. Pomocou reliéfnych vyobrazení si môžu hmatom predstaviť, ako vyzerá notová osnova, noty, kľúče a ďalšie prvky bežného notového zápisu.
Takáto pomôcka je užitočná nielen pri spolupráci s vidiacimi hudobníkmi a učiteľmi, ale aj pri pedagogickej práci s vidiacimi žiakmi. Nevidiaci učiteľ, ktorý vyučuje na hudobnej škole alebo inej škole vidiacich žiakov, potrebuje mať aspoň základnú predstavu o tom, ako vyzerá a ako je usporiadaný notový zápis, s ktorým jeho žiaci pracujú.
Moja osobná skúsenosť s Braillovým notopisom
Pri štúdiu náročnejšej klavírnej literatúry si uvedomujem, aký veľký význam má pre mňa presný notový zápis.
Neviem si napríklad predstaviť, že by som náročnejšiu skladbu od Debussyho študoval výhradne podľa sluchu.
Raz som si takýto spôsob vyskúšal aj v praxi. Pracoval som s nahrávkami, ktoré mi pripravila profesorka. Štúdium bolo pre mňa výrazne náročnejšie a menej prehľadné než práca s Braillovým notopisom.
Preto pri štúdiu najradšej pracujem po menších úsekoch – najskôr si zápis prečítam, následne ho analyzujem a zapamätám si ho a až potom ho prenesiem na klavír.
Sluch pritom zostáva mimoriadne dôležitou súčasťou hudobnej práce. Braillov notopis a učenie podľa sluchu sa nevylučujú. Naopak, pri štúdiu hudby sa veľmi dobre dopĺňajú.
Braillov notopis ako cesta k samostatnosti
Braillov notopis nie je iba náhradou klasického notového zápisu. Je to plnohodnotný systém, ktorý umožňuje nevidiacim hudobníkom presnejšie a samostatnejšie študovať hudbu, analyzovať skladby a pripravovať sa na ich interpretáciu.
Jeho zvládnutie si vyžaduje čas, trpezlivosť a pravidelné precvičovanie. Umožňuje však pracovať s hudobným zápisom samostatne a preniknúť do skladby oveľa hlbšie, než by bolo možné iba prostredníctvom nahrávky.
Pre mňa osobne je Braillov notopis prirodzenou súčasťou hudobného života – nielen ako klaviristu, ale dnes už aj ako pedagóga.
Výučba Braillovho notopisu
Braillov notopis aj individuálne vyučujem.
Výučba je vhodná pre deti aj dospelých, začiatočníkov i pokročilých hudobníkov. Určená môže byť tiež učiteľom, ktorí pracujú s nevidiacimi žiakmi a chcú lepšie porozumieť Braillovmu notopisu. Základy systému sa môžu naučiť aj vidiaci záujemcovia.
Obsah a tempo výučby prispôsobujem skúsenostiam a potrebám konkrétneho študenta.
Pomôžem vám:
- pochopiť princípy Braillovho notopisu,
- naučiť sa čítať a zapisovať hudbu,
- orientovať sa v hudobných symboloch a značkách,
- efektívnejšie pracovať s hudobným zápisom.
Máte záujem o výučbu Braillovho notopisu? Kontaktujte ma a rád s vami preberiem možnosti individuálnej výučby.
O autorovi
Ladislav Medvec je nevidiaci klavirista a pedagóg, ktorý sa okrem koncertnej a pedagogickej činnosti venuje aj práci s Braillovým notopisom a jeho výučbe. Na konzervatóriu pôsobí ako klavirista a korepetítor, kde svoje hudobné skúsenosti využíva aj pri práci so študentmi. S Braillovým notopisom pracuje od detstva a dnes svoje skúsenosti odovzdáva ďalej aj pri jeho výučbe. Venuje sa tiež vlastnej tvorbe, ktorú si zapisuje do notového zápisu a postupne pripravuje na ďalšie spracovanie a vydanie.